Canisterapia s írskym setrom

Psy sú spoločenské zvieratá. Partnerstvo medzi človekom a psom ich predurčuje ako pracujúcich spoločníkov. Ich obrovská ochota k práci s ľuďmi je zvýšená zmyslovými a kondičnými možnosťami, ktoré značne prevyšujú človeka. Preto môžu byť ľahko trénované k práci s človekom, ktorý plní špeciálnu rehabilitačnú úlohu. Určité plemená sú trénované, aby rozšírili zmyslové, kinetické alebo lokomočné schopnosti človeka — napríklad vodiace psy, signálne psy, asistenčné psy.

Výskumy ukazujú, že priaznivé účinky psov na ľudí sú nepopierateľné — či už v oblasti zdravotnej, sociálnej, emocionálnej alebo psychickej. Nemusí sa pritom jednať o canisterapeutického psa. Aj obyčajný psík môže poskytnúť svojmu majiteľovi radosť, uspokojenie a oporu, a nepochybne prispieva k väčšej fyzickej a psychickej pohode.

Čo je canisterapia

Canisterapia (lat. canis = pes) využíva pozitívne pôsobenie psa na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno-integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné — motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.

Druhy canisterapie

Canisterapia sa delí na:

• živelnú — klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa (osamelí ľudia, problémové deti, ľudia v strese, starí ľudia, osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici);
• riadenú — pes patrí terapeutovi, ktorý so psom navštevuje pacientov, alebo odborník zaobstará pacientovi vhodného psa a do vzťahu medzi psom a pacientom istú dobu vstupuje.

Riadená canisterapia sa ďalej delí:

• AAT (Animal-Assisted Therapy) — psovod aj so psom sú dlhodobo začlenení do liečenia osoby, sú neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu. Je zameraná len na jednu osobu alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomosťami. Používa sa k posilneniu žiadúceho alebo utlmeniu nežiadúceho správania (liečenie fóbií, nácvik chôdze). Výsledky sú objektívne pozorovateľné a merateľné.
• AAA (Animal-Assisted Activity) — prebieha formou návštev pacientov, pes sa venuje viacerým osobám. Je motivačným, výchovným, odpočinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. Výsledky sa dajú vyjadriť „len" ako radosť, šťastie, spokojnosť.

Canisterapia sa používa pre pacientov s detskou mozgovou obrnou, pre starých ľudí v domovoch dôchodcov, pre mentálne postihnuté osoby, pre deti a dospelých v nemocniciach a pre autistov.

Návšteva u autistických detí v Piešťanoch

22. januára 2011 navštívila skupina dobrovoľníkov so svojimi psíkmi pod vedením Juraja Ferka autistické deti v Piešťanoch.

Do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu a zlepšuje sa spoločenské správanie autistickej osoby.

Požiadavky na terapeutického psa

• Musí vedieť plniť základné povely: sadni, zostaň, k nohe.
• Aportuje predmety.
• Pri dotykoch pacienta (často nie veľmi citlivých), pri jeho prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný a neprejavuje agresivitu.
• Mal by byť pokojný a vyrovnaný, bez akýchkoľvek zlých skúseností s ľuďmi (deťmi) ani psami.
• Musí byť ovládateľný a trpezlivý.

Terapeutický pes musí mať bezpodmienečné veterinárne potvrdenie o svojom zdraví, platné očkovanie a odčervenie. Mal by byť vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov.

Najdôležitejšie: terapeutický pes musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od šteňaťa musí žiť so svojím pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu — musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah.

Terapeutický pes môže chodiť na návštevy jedine so svojím majiteľom, nikdy s inou osobou, ktorá psa nepozná tak dôkladne. Súhra psa a človeka musí byť bezchybná.

Pre psa je terapeutické sedenie psychicky náročné, preto musí mať možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Nemal by pracovať dlhšie ako dvakrát do týždňa po jednej hodine. Návštevy u pacienta by mali byť vždy v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Pes musí mať zaručený pokoj pri spaní a kŕmení a žiť v priateľskom prostredí, v harmonickej rodine s jasnými vzťahmi, s jedným stálym, dobre známym pánom.

Írsky seter ako terapeutický pes

Z terapie odchádzali majitelia psov s dobrým pocitom a rodičia detí šťastní — videli skvelý pokrok u svojich detí. Psíkovia vedia neuveriteľne vycítiť stupeň postihnutia a podľa toho sa k nim chovajú.

Annie sa so svojou majiteľkou pravidelne zúčastňuje terapií pre postihnuté deti. Na tomto príklade možno vidieť, že írsky seter je síce vedený ako poľovné plemeno, ale svojimi povahovými vlastnosťami, oddanosťou a veľmi kontaktnou povahou vie vycítiť stupeň postihnutia dieťaťa a podľa toho sa k nemu správa.

Za fotografie a informácie z tejto skvelej akcie ďakujem majiteľke írskeho setra Annie, p. Jarke Gürtlerovej.