Dieťa a pes — bezpečné spolužitie v rodine

Pes sa väčšinou chová voči deťom tak, ako voči šteňatám — veľmi tolerantne. Nie je to však dôvod, aby dieťa zaobchádzalo so psom hrubo. Dieťa môže pri svojich búrlivých a hlasitých hrách psovi ublížiť, a je na vás, aby ste tomu zabránili a dieťaťu vysvetlili, ako sa má ku psovi správať. Deti by mali byť poučené, že šteňa nemajú stále zdvíhať zo zeme, vyrušovať ho pri jedle či odpočinku. Pes nie je ich hračka, ale kamarát.

Staršie deti už môžete zapojiť do starostlivosti o psa, môžu vám tiež pomôcť s výcvikom. Treba pripomenúť, že pes nikdy bezdôvodne neublíži dieťaťu.

Najprv pes, až potom dieťa

Nie je nič výnimočné, že mladé páry si skôr zadovážia psíka ako dieťa. Je to dobré — naučia sa zodpovednosti, tolerancii a zdravému životnému štýlu. Pri kúpe psa by však mali myslieť hlavne na budúcnosť s dieťaťom. Veď psík sa často dožíva veku aj nad 10 rokov a je voči nemu nefér, ak sa s ním neráta v jednej domácnosti na celý život. Aj na takúto situáciu sa dá psík pripraviť. Využite každú možnosť stretnutia psa s deťmi, a to už od „šteniatkovského" veku — samozrejme len so súhlasom a v prítomnosti ich rodiča. Psík by mal mať možnosť pochopiť typické detské prejavy, pretože dieťa sa správa inak než dospelý.

Šteniatko írskeho setra v rodinnom prostredíŠteniatko írskeho setra počas hry

Dieťatko sa narodí do rodiny so psom

Pokiaľ sa narodí dieťatko do domácnosti so psom, je dôležité psa neodstrkovať — aby nezačal žiarliť a nepokladal príchod dieťaťa za narušenie hierarchie vo svorke (rodine). Ihneď po príchode s batoľaťom domov dieťa psovi ukážte. Nezabudnite pritom psa hladkať a hovoriť k nemu. Dodržujte psovi režim v kŕmení a vychádzkach. Pokiaľ pes chodí na vychádzky s vami aj s dieťaťom v kočíku, nemá dôvod naňho žiarliť. Nemeňte svoje správanie voči psovi — keď ste s ním sami, ani v prítomnosti dieťaťa.

Je dobré už z pôrodnice poslať psíkovi pachovú stopu (plienočku, košielku), aby si zvykol na nový pach a po príchode dieťaťa neobťažoval ani matku, napríklad skákaním. Nedovoľte psovi brať dieťaťu hračky. Môže pričuchnúť na pár sekúnd, ale nedovoľte, aby sa k dieťaťu samovoľne približoval. Pozor — pes bude reagovať na plač a krik dieťaťa, musí dokonale poslúchať povel „NESMIEŠ".

Nikdy nenechávajte malé dieťa so psom samotné.

Šteniatko írskeho setra v náručí dieťaťaŠteniatka írskeho setra počas hry s deťmi

Pes prichádza do rodiny s deťmi

Ak ste sa rozhodli kúpiť si psíka a deti už máte, musíte ich naučiť, ako sa majú k nemu správať. V prvom rade im treba vysvetliť, že pes nie je hračka a bolesť cíti rovnako ako oni. Môžu ho síce objímať, musia si však dávať pozor, aby to nebolo pre psa bolestivé. Ďalej sa musia naučiť rešpektu a vštepiť si, že psa zbytočne nedráždia. Dávajte pozor, aby dieťa nesiahalo na psí „majetok" — hračky, jedlo či misku s vodou. Buďte opatrní najmä pri kŕmení alebo keď je psík na svojom mieste a spí. Treba dieťaťu vysvetliť, že toto nie je čas na hranie — pes chce mať súkromie. V čase, keď dieťa navštívia jeho priatelia, zabezpečte psovi nejaké izolované miesto, kde môže relaxovať bez prílišnej detskej pozornosti.

Staršie deti môžete priamo zapojiť do výchovy psa. Môžu pomáhať s jeho kŕmením, venčením alebo výcvikom — naučíte ich tým zodpovednosti.

Svoje povinnosti má však aj pes. Napríklad nesmie brať do tlamy hračky dieťaťa. Ak sa tak stane, poučte dieťa, aby ju psovi nikdy nebralo, ale požiadalo o to dospelých. Pes nesmie nikdy na dieťa skákať — môže ho vystrašiť. Tiež nedovoľte, aby dieťa a pes spávali spolu v posteli. Táto „dôveryhodnosť" môže vyústiť do dominantného správania psa voči dieťaťu.

Ku psíkovi sa správajte pekne — dieťa všetko vníma a opakuje podľa vzoru. Bude sa k nemu správať rovnako ako vy. Ak si zachováte k psovi pozitívny vzťah, bude ho mať aj vaše dieťa, a on sa mu odmení najkrajším zvieracím priateľstvom.

Ak chcete dieťaťu venovať psa ako darček, uvedomte si, že plnú zodpovednosť za psa preberá dospelý človek. Nemôžete očakávať, že dieťa preberie funkciu vodcu. Dieťa si nevie rady samo so sebou a určite si neporadí s výchovou psa, nehovoriac o pubertiakoch — mládež v tomto veku je viac zameraná na seba a svoju partiu rovesníkov, čo si môže ľahko odniesť váš pes. Dominantnú úlohu musí zohrávať dospelý s primeranými požiadavkami na členov rodiny a pravidelným rozdelením úloh. Pes poľahky vycíti, kto je slabým článkom v rodine, a výchova nemusí dopadnúť podľa vašich predstáv.

Dieťa a šteniatko írskeho setra spoluŠteniatko írskeho setra počas oddychu

Zopár faktov o vplyve psa na dieťa

Kontaktu aj tých najmenších detí s domácim zvieraťom sa netreba báť. Ak dieťa vyrastá s mačkou alebo psom v prvých rokoch života — od narodenia do šiestich rokov — je výskyt alergických ochorení nižší ako v skupine detí, ktoré boli v kontakte so zvieratkom až po šiestom roku života.

V prípade alergií sú však odborníci v tomto smere opatrní. Dieťa môže byť na alergie náchylné po otcovi alebo matke. Existuje aj tzv. hygienická teória, ktorá hovorí, že farmárske deti, ktoré vyrastajú v kontakte so zvieratkami, majú signifikantne nižší výskyt alergie — určitý vplyv stimulácie imunitného systému v kontakte so zvieratkami môže byť pozitívny.

Rodičia by ale pri spolužití dieťaťa so zvieraťom mali byť všímaví a opatrní. Podmienkou na to, aby zvieratko mohlo existovať v domácnosti s malým dieťaťom je, aby bolo dobre veterinárne ošetrované a pravidelne sledované, aby dostávalo lieky proti parazitom a malo by byť pod dohľadom aj pri pobyte vonku. Ak máte psa, sledujte, do akého prostredia chodí. Pokiaľ máte záhradu, treba veľmi dbať na hygienu v záhrade. V domácnosti s akýmkoľvek domácim miláčikom treba udržiavať dôkladnú hygienu a po kontakte si umyť ruky.

Prítomnosť zvieraťa v rodine má veľký význam aj pre psychický vývoj dieťaťa. Psychológovia sa jednoznačne prikláňajú k pozitívnemu vplyvu prítomnosti zvieraťa na rozvoj dieťaťa. U najmenších detí (lezúňov) môže zviera stimulovať rozvoj motoriky, u starších prebúdza záujem o prírodu a rozširujú sa vedomosti detí. Deti, ktoré vyrastajú v prítomnosti zvieraťa, si podľa neonatologičky budujú sebaúctu, rozvíjajú sa lepšie v emotívnej oblasti a učia sa väčšej zodpovednosti.