Prečo si vybrať psa s preukazom pôvodu

„Veď ja nechcem chodiť na výstavy." Takto začína veľa rozhovorov o tom, či si kupovať psa s preukazom pôvodu, alebo bez. Pravda je však trochu iná — papierami si totiž nekupujete vstupenku na výstavy, ale záruku za pôvod, zdravie a povahu psa.

Na úvod prirovnanie

Chcete si kúpiť nový televízor, rozmýšľate, kde a aký. Väčšina z vás zájde do špecializovaného obchodu s elektronikou, kde vám poradia, predajú značkový televízor so zárukou a v čase záruky dostanete bezplatný servis. Nebude to zadarmo — musíte počítať s istou investíciou — ale z televízora sa pravdepodobne budete dlho tešiť. Niektorí by sa mohli rozhodnúť kúpiť televízor od priekupníka alebo na burze, síce za malé peniaze, no s vysokým rizikom.

Pre väčšinu ľudí je samozrejmé kupovať si takéto predmety „u špecialistu" a „s papiermi". U psov je to veľmi podobné — tak prečo „papiere" (preukaz o pôvode psa) pre veľa ľudí nie sú základnou podmienkou kúpy čistokrvného psa? Auto bez technického preukazu je tiež nemysliteľné.

Čo je to preukaz o pôvode

Preukaz o pôvode (PP) je niečo ako rodný list psa. Je to listina vydaná plemennou knihou. Sú v nej uvedené meno psa, chovateľská stanica, pohlavie, druh srsti, číslo tetovania a ďalšie údaje. Dôležitou časťou je obvykle 4-generačný rodokmeň, z ktorého vyčítate predkov svojho šteňaťa. Tiež sa doňho môžu zapisovať výsledky skúšok a výstav.

Čo PP zaručuje

PP u psa je zárukou určitých vlastností — zdravotných, exteriérových a povahových. Pri chove psov s PP sa toto všetko sleduje.

Ako vznikajú psy „čistokrvný bez PP"

V najlepšom prípade majiteľ feny s PP z časových, finančných alebo iných dôvodov fenu neuchovní, prípadne pre šteniatka jednoducho nevybaví PP. V súčasnosti väčšina klubov povoľuje ponechanie ľubovoľného počtu šteniatok a všetky šteniatka PP dostanú — slová „nemá PP, lebo bol posledný z vrhu" sú teda neopodstatnené.
Fenka môže mať z chovu vylučujúcu vadu, no majiteľ ju napriek tomu dá nakryť. Šteniatka z takéhoto krytia už PP dostať nemôžu. Nemusia zodpovedať štandardu a je možné, že budú mať dedičný zdravotný problém (dysplázia, problémy s kĺbami či chrbticou, hluchota, očné problémy), ktorý sa v chove s PP sleduje. Postihnuté jedince sa z chovu s PP vyraďujú.
Niekedy ide o fenku-kríženca, ktorá je nakrytá rasou, na ktorú sa najviac ponáša. Šteniatka rodokmeň získať nemôžu. „Krásne šteniatka bez PP" sa nám počas rastu pred očami môžu zmeniť z plemena, ktoré má byť krátkosrsté, na dlhosrsté; krátkonohé na dlhonohé; alebo úplne inej farby.
Predaj čistokrvných IS bez PP je lotéria. Vy ani majiteľ suky neviete, s kým kryl — či s otcom, bratom alebo iným príbuzným. Bez rodokmeňa nie je možné zdokladovať rodovú líniu.

Spomeňme ešte „tiežchovateľov", ktorí chovajú psov len kvôli zisku. Suka rodí každého pol roka, bez veterinárnej kontroly, v katastrofálnych podmienkach. Keď kupujete šteňa, trvajte na tom, že chcete vidieť matku a miesto, kde sú psy držané. Ak vám chovateľ len prinesie ukázať šteňa, je to podozrivé. Tiež trvajte na tom, aby vám chovateľ dal kúpnu zmluvu.

Nechcete chodiť na výstavy ani odchovávať šteňatá? Tak načo PP?

PP vás nezaväzuje chodiť na výstavy. Je to doklad, ktorý môžete odložiť a nikdy viac nevytiahnuť — ale je to záruka vlastností šteniatka. Zaručuje vám exteriér a povahové vlastnosti zvoleného plemena. Viete, kto je otec a matka, a pes plní štandard plemena.

Prečo je pes bez PP lacnejší

Psy s PP sú drahšie, lebo procedúry s uchovnením psa/feny, krytím, registráciou chovateľskej stanice, vystavením preukazu o pôvode, výstavami, skúškami a genetickými vyšetreniami predstavujú pre chovateľa náklady. Zároveň si psíka kupujete s tzv. ochrannou známkou, ktorá vám zaručuje exteriér a povahu.

Seriózny chovateľ vám môže dokonca vrátiť peniaze, prípadne poskytnúť šteňa z ďalšieho krytia, ak sa zistí, že šteniatku napríklad nevyrástol jeden zub. Exteriérové a povahové vady sa ani tu nedajú úplne vylúčiť, sú však ojedinelé. Ak natrafíte na neserióznneho chovateľa, je možné sa naňho v chovateľskom klube sťažovať. U psa bez PP túto možnosť nemáte.

Pes si vyžaduje starostlivosť po celý život — 10 — 15 rokov. Cena šteňaťa, akejkoľvek výšky, bude popri týchto nákladoch len zanedbateľnou položkou.

Kto je chovateľ a čo je chovný pes

Chovateľ psov s PP je členom chovateľského klubu daného plemena, ktorý na činnosť chovateľa dozerá. Chovné jedince musia podľa príslušnosti k plemenu splniť určité kritériá. Niektorým plemenám stačí posúdenie exteriéru (pričom sa zároveň posúdi povaha), iné musia splniť aj predpísanú skúšku — poľovnú, pracovnú alebo inú, ktorá testuje povahu psa, alebo sa povaha posúdi „špeciálnou" skúškou na bonitácii.

Plemeno sa rokmi mení a formuje. Nie samé od seba, ale pričinením človeka — jeho nárokmi a požiadavkami. V súčasnosti sa diskutuje o „nebezpečných psoch". Pes akéhokoľvek plemena, ktorý sa bezdôvodne prejavuje agresívne voči ľuďom alebo iným psom — alebo je naopak veľmi bojazlivý — do chovu zaradený nie je.

Kto kontroluje chovateľov

Na činnosť chovateľa psov s PP dozerá chovateľský klub. Chovateľ je v ňom registrovaný a musí sa riadiť chovateľským poriadkom a etikou. V klube máte možnosť sa na chovateľa sťažovať, ak sa zachová neeticky alebo poruší poriadok — klub ho bude postihovať a môže mu až odňať licenciu.

Chovateľov psov bez PP nekontroluje nikto. Títo ľudia sa nazývajú množitelia — nemajú chovateľský zámer, iba psy rozmnožujú. Ak produkujú choré, vadné šteňatá s ťažkými dedičnými vadami, nikto im v tom nedokáže zabrániť. Ak si takého psa kúpite, peniaze vám nevráti nikto. Psy bez PP môžu pochádzať z veľmi úzkej príbuzenskej plemenitby (predkovia sú neznámi). Hodnota psa bez PP sa rovná hodnote kríženca — kúpili ste si pomerne drahého kríženca.