Pupočný pruh u šteniat — príčiny, prejavy, riešenie

Pupočný pruh (odborne umbilikálna hernia, niekedy nazývaný aj prietrž alebo kýla) je u šteniat pomerne bežná diagnóza. Vzniká nedokonalým uzavretím svalov brušnej steny v mieste, kade počas vývoja prechádzala pupočná šnúra. V mnohých prípadoch nie je dôvod na paniku — pruh sa môže sám uzavrieť alebo s ním pes prežije plnohodnotný život. V iných situáciách je nutná operácia. Tento článok zhŕňa, ako pupočný pruh vzniká, kedy treba zasiahnuť a aké sú naše vlastné skúsenosti z chovnej stanice.

Čo je pupočný pruh (umbilikálna hernia)?

V stene brušnej dutiny zostane otvor v mieste, kade počas embryonálneho vývoja vchádzala pupočná šnúra. V závislosti od veľkosti tohto otvoru cezeň vykĺzava podbrušnica, prípadne aj časť útrob brušnej dutiny pod kožu — to je tá hrčka, ktorú majiteľ nahmatá pri pupku šteňaťa.

Ak sa do otvoru vchlípi časť črevnej slučky alebo iný vnútorný orgán, môže dôjsť k poruche jeho prekrvenia a následnému odumretiu. Ide o vážnu komplikáciu, ktorá má často smrteľné následky, preto je veľký alebo zväčšujúci sa pruh vždy dôvodom na konzultáciu s veterinárom.

Pruh môže byť okrem pupočného aj trieslový — jednostranný alebo obojstranný.

Prečo pupočný pruh u šteniat vzniká

Niektoré plemená majú genetickú dispozíciu na príliš veľký pupočný otvor, takže môže nastať rozostúpenie brušnej steny vplyvom vnútrobrušného alebo vonkajšieho tlaku. Vo väčšej či menšej miere sú tým postihnuté prakticky všetky plemená, malé aj veľké.

Šteniatka sú vo všeobecnosti veľmi nezbedné a zvedavé, takže si pri svojich aktivitách často namáhajú bruško viac, než by bolo zdravé. Najčastejšie situácie, ktoré pruh zhoršia alebo zviditeľnia:

  • státie a skákanie na zadných nožičkách,
  • preliezanie cez prekážky,
  • behanie po schodoch nahor a hlavne nadol,
  • nesprávna manipulácia pri zdvíhaní (ťahanie za predné nohy alebo kožu).

Práve preto má jedno šteňa vo vrhu pruh výrazný a iné nie — záleží od povahy, aktivity a od toho, ako so šteňaťom zaobchádza jeho okolie.

Šteniatko írskeho setra s viditeľným pupočným pruhom na bruchuPohľad zblízka na pupočnú herniu u šteňaťa

Operácia pupočnej hernie — priebeh a rekonvalescencia

Najspoľahlivejším riešením je chirurgické zašitie otvoru cez malý kožný rez. Zákrok pozostáva z incízie kože, zošitia brušnej steny a uzavretia operačnej rany. Samotná operácia trvá približne 5 minút — najdlhšie z celej návštevy zaberie uspávanie a preberanie šteňaťa.

Rana sa hojí 10 — 12 dní, po uplynutí ktorých veterinár vyberá stehy. Zvieratá tento zákrok znášajú veľmi dobre — už na druhý deň šteniatka šantia, akoby sa nič nedialo. Pre istotu dostanú na 7 dní antibiotiká a ochranný návlek na bruško, ktorý má brániť poškriabaniu rany. (Týmto nezbedníkom to v praxi vydržalo bohužiaľ len jeden deň.)

Vhodný vek na operáciu závisí od veľkosti pruhu a odporúčania veterinára. Štandardne sa zákrok robí po absolvovaní kompletnej vakcinácie proti psinkovému komplexu, teda približne v 4. mesiaci života šteňaťa. Pri väčších pruhoch sa však dá operovať už v 7. týždni veku.

Šteňa írskeho setra s ochranným návlekom na bruško po operácii pupočnej hernieŠteniatko v ochrannom návleku počas rekonvalescencie po operácii pupočného pruhu

Kedy operovať a kedy stačí pozorovanie

Nie každý pupočný pruh musí ísť pod skalpel. Pes môže s malým pruhom fungovať aj celý život, pokiaľ s tým nemá žiadne ťažkosti. Operácia je však jednoznačne odporúčaná v týchto situáciách:

  • pruh sa zväčšuje alebo doň začínajú prepadávať vnútorné orgány,
  • pes bude pracovne vyťažený — výcvik, skúšky, kynologický šport,
  • sučka bude v budúcnosti rodiť (gravidita a pôrod výrazne zvyšujú vnútrobrušný tlak),
  • veterinár pri kontrole zákrok odporučí.

V každom prípade platí jedno: pruh treba pravidelne kontrolovať pri každej návšteve veterinára. Aj malý a roky stabilný pruh sa môže zo dňa na deň zväčšiť.

Zodpovednosť chovateľa

Seriózny chovateľ na výskyt pupočnej prietrže u šteňaťa nového majiteľa upozorní ešte pred prevzatím, zapíše to do kúpno-predajnej zmluvy a operáciu u veterinárneho lekára uhradí zo svojho. Ak pruh šteňa získa až u nového majiteľa (typicky vplyvom aktivity alebo nesprávnej manipulácie), náklady na operáciu si už hradí majiteľ sám.

Pruh je u šteniat pomerne bežný a nie je dôvod, aby ste sa kvôli nemu šteňaťa zriekli. Setre sú vo všeobecnosti považované za zdravé psy, len málo náchylné na choroby, a aj so šteňaťom s drobným pruhom budete mať z neho radosť. Viac o tom, na čo sa pýtať pred kúpou a aké zdravotné záruky očakávať, sme zhrnuli v článkoch Pre záujemcov o šteniatko a Prečo si vybrať psa s preukazom pôvodu.

Šteniatkam, ktoré pochádzajú z našej chovnej stanice a ich majitelia sa rozhodnú pre operáciu pupočného pruhu, hradíme zákrok do veku pol roka šteňaťa, do výšky 35 € (suma platná na Veterinárnej klinike v Trnave).

Naša skúsenosť: pruh sa nemusí vždy operovať

S odstupom niekoľkých mesiacov môžeme potvrdiť, že s pupočným pruhom to nie je úplne jednoznačné a neplatí rovnica „väčší pruh = istá operácia“. Pri jednom z našich vrhov sme pozorovali dva opačné scenáre:

  • Sučka s pomerne veľkým pruhom vo veku dvoch mesiacov — vďaka pokojnej povahe a relatívne kľudnému režimu sa jej pruh sám uzavrel a operáciu nepotrebovala.
  • Sučka s malým pruhom — pre svoju aktívnu povahu a neustále behanie po schodoch sa jej pruh naopak zväčšil a museli sme ho dať operovať.

Ponaučenie? Netreba sa unáhliť s rozhodnutím, ale rovnako dôležité je pruh nepodceniť — pri každej návšteve veterinárneho lekára ho dajte skontrolovať. O ďalšej starostlivosti o nového člena rodiny si môžete prečítať v článku Mám šteniatko — prvé dni, kŕmenie, výchova.