Informácia

Zahájili sme výstavnú sezónu 2018 :)

Šteniatka - dennodenné radosti a starosti

-Odchodom posledného šteniatka, presúvam informácia do sekcie"Rady pre nových majiteľov" a "AISHINKA"

-Naše šteniatka si našli domov v týchto krajinách a mestách: ARON - Pohranice pri Nitre, ABBEY - Bratislava, ARNIE - Trnava, ANGIE - Čechy, ALICE - Nemecko, ALAN - Merašice pri Hlohovci, ANDY - Stupava a AISHA najprv u nás doma, potom u Renátky v Trnavea teraz v plnej spokojnosti u Prepjakovcov v Bratislave

- Niektoré šteniatka z rodinných dôvodov dostali nové mená: Aron sa volá Alanko, Abbey sa volá Annie  a Alan sa volá Cézarko

- Mali sme návštevu, prišla nás pozrieť Hviezdička-Abbey. Temperamentné šteniatko, neuveriteľne sa podobajúce na svoju mamu a to nielen temperamentom, ale aj vizuálne. Jej vytrvalosť mi otvára spomienky na "ranné mládí" našej Airy. Šteniatka sú v tomto veku najvnímavejšie. Ideálny čas na výcvik. Hravou formou vytvoríte šteniatku dobrý základ pre jeho oddanosť a poslušnosť. (27.2)

- ŠTENIATKA DNES MAJÚ 4. MESIACE! Gratulujem!  Keď idem na prechádzku s Aishou a Airou, tak sa ľudia prihovárajú, dokonca autá pribrzďujú a obdivujú, niektorí aj stiahnu okienka a pochvália. (26.2)

- Pre Andynka si prišla nová rodina. nič lepšie ho nemohlo stretnúť. Mladý manželský pár s malou dcérkou. Najlepšie z toho je, že nový majiteľ je poľovník, tak Andy si užije radostné chvíle v milujúcej rodinke, ale aj bude využitý po poľovnej stránke, čo teší  najmä mňa. Budeme môcť sledovaťako sa vyvíja po pracovnej a výstavnej stránke. Pri jeho povahe a skúsenostiach nového majiteľa by sme mali dostávať len tie najlepšie správy. (24.2.)

- Dnes ráno som bola na prechádzke s Andym a jeho maminou. Aisha spala doma pod stolom. Celkom pekne mu to išlo, cupital pekne pri nohe, len sem tam ho trhlo, keď mu Aira prebehla pred nosom. Tá chodí bez vodítka. Na Kaplnke,to je miesto, kde chodíme venčiť, keď je na poli blato. Chodí tam venčiť veľa ľudí aj keď je to pomerne malé miesto, čiže je tam veľmi veľa pachových stôp. Pretože sa tam ráno žiadny iný psík nenachádzal, mohla som pustiť Andynka. Choval sa veľmi disciplinovane, vždy keď som ho privolala sa vrátil. Síce ho lákalo behať za mamou, ale nový priestor a nové pachy ho držali v strehu a prekvapivo poslúchal. Ani som to nečakala, skrátka je to zlatúšik.
Keď sme išli domov, tak si Andy stále sadal a lízal si labku, tak som mu prekontrolovala vankúšiky, ale nič som nenašla, keša to však zopakovalo asi tretíkrát, objavila som mu tesne vedľa veľkého vankúšika zapichnutý veľký tŕň. Rýchle som mu ho vytiahla a Andynko pokračoval v pohode ďalej, akoby sa nič nestalo. (22.2)

- Pekné počasie vytiahlo do ulíc mnoho ľudí. Využila som príchod našich mladých z BA, každý dostal jedno šteniatko a vyšli si na prechádzku. Boli nadšení ako sa im ľudia prihovárali a obdivovali šteniatka.(21.2.)

- Aj keď sa Andynko javí ako najväčšie lízatko, miláčik, maznáčik...,pri mojej snahe odfotiť ho vo výstavnej polohe, mi dal jasne najavo, že sa mu to nepáči, vrčal a snažil sa ma rafnúť. Babulík, no je to gazda. Aj keď vyzerá, že si nechá po hlave skákať, asi to tak nebude.(20.2.)

- Andy aj Aisha s nadšením chodia na prechádzky, toľko nových pachov a toľko nepoznaného ich fascinuje. Konečne môžu rozvinúť svoj čuch naplno.
Roztopenie snehu prinieslo aj svoje negatíva. Šteniatka a ich mamina majú hrozne zablatené labky. Púšťam ich do vnútra len po jednom, aby som im stihla poutierať labky. Už vedia, čo ich čaká a vstupujú do vnútra pomaly.(19.2.)

- Boli nás pozrieť v rámci prechádzky s Arniem. Pekný, veľký psík až o celé kilo ťažší ako náš Andy. Pre porovnanie ostatným, uvediem váhu. Arnie 16kg, Andy a Alanko 15kg, Aisha 13,5 kg. Šteniatka utešene rastú sú krásne nezbední, ale čo je dôležité veľmi dobre vnímajú výchovu.  Treba s nimi chodiť na prechádzky  a počas prechádzky dať tri až päťkrát povely, ktoré šteniatko už ovláda. Nezabúdajte , že vždy po správne vykonanom povely, treba šteniatko výrazne pochváliť.(14.2.)

- Pre Alanka si prišli dnes nový majitelia. Veľmi milý manžeský pár, ktorý má už skúsenosti s výchovou setra, čo ma veľmi teší, lebo aspoň vedia, čo ich čaká. Alanko je zlatíčko a určite splní ich očakávania. Sama som zvedavá, čo budú na neho za pár dní hovoriť a tiež ako sa skamaráti z ich yorkšírom.
Andyho som ponúkla jednému poľovníkovi, no ak bude niekto šikovnejší...
Airu sme si priniesli tiež v tomto veku a som rada, že toto obdobie môžem prežívať znova. (11.2.)

- Šteniatkam sa vymenila srsť, zo zlatistej farby je mahagón, ktorý ešte stmavne keď bude viac slniečka. Najväčšou novinkou je vypadávanie zúbkov. Začnú najprv vypadávať horné a spodné drobné zúbky. Komu ešte nezačali, určite sa aspoň kníšu. Priebeh bude rýchly. Keď sme na prechádzke, ľudia sa čudujú akú majú jemnú srsť. Všetci sú z nich hotoví.(8.2.)

-Alanko mal dnes prvú veľkú prechádzku. Ponakúkal do záhrad, pooňuchával psov za plotmi pookukával ľudí ktorých sme stretli. Išiel suverénne, akoby to zvládal odjakživa. Ľudia, ktorých sme stretli, sa usmievali, niektorí sa pristavovali. Vidieť malého setra na prechádzke predsa len nie je až také bežné. Alanko ovláda vodenie na vôdzke  lepšie ako ostatní, lebo som ho pripravovala pre novú majiteľku( tá si však pre neho bez udania dôvodu  neprišla). Zvyšní dvaja ho určite do konca týždňa dobehnú a potom každému v rodine nadelím jedno šteniatko a hajde na prechádzku.(4.2.)

-Šteniatka sú vo veku, kedy im nestačí behať po záhrade. Musí sa pokračovať v socializácii. Výhodu v tomto prípade majú majitelia psíkov žijúcich v bytoch. Šteniatka museli zoznamovať s okolím hneď ako si ich priviezli domov. Táto druhá fáza socializácie pozostáva z privykania si šteniatka na prostredie mimo domov a záhrady. Autá, nový hluk, nové pachy, množstvo nových ľudí a zvierat.  To všetko veľmi vplýva na vývoj šteniatka, aby nebolo bojazlivé a ustráchané, ale boli z nich odvážne a suverénne psy.(3.2.)

-Mali sme na návšteve krásneho psa, dospelého setra. Šteniatka boli nadšené. Behali za ním, poskakovali okolo neho, cheli sa s nim hrať. Aira za nimi v ničom nezaostávala. S týmto psom vyrastala, sú ako súrodenci a vždy sa naňho veľmi teší. Je to veľmi trpezlivý pes, s úžasnou povahou. Dobrý parťák na prechádzky.(2.2.)

-Učím šteniatka chodiť  na vôdzke po ulici. Alankovi sa to podarilo na tretí pokus, Andy a Aisha majú zatiaľ dva pokusy za sebou. Odvaha im zatiaľ chýba. Alanko chodí jedna radosť. Nakúka cez ploty, čuchá po okolí, sleduje autá a nechce sa mu ísť domov. (1.2.)

-Dnes som odhadzovala sneh, s výraznou asistenciou našich šteniatok. Odhadzovanie mi trvala raz tak dlho, lebo mi "pomáhali". Keď som zametala, chytali mi metlu, obskakovali okolo mňa, musela som dávať ozor, aby som ich neudrela. Keď som tlačila kopu snehu pred sebou, tak sa na nej vozili. Malí vymyselníci.(28.1.)

-Keď napadá čerstvý sneh, šteňatá sa tešia ako malé deti Sniežik sa im pod nohami hýbe a kotúľa a oni poskakujú, behajú a veľmi sa tešia. Noštekami rozrývajú vrstvu snehu a keď zdvihnú hlavičky, tak sú z nich malý snehuliaci. Skáču, behajú, jašia sa . Mama Aira za nimi vôbec nezaostáva, rada sa s nimi hrá a každého vyváľa v snehu. Čo vám to pripomína?(28.1.)

-Šteniatka majú dnes tri mesiace. Neskutočne  to ubehlo. Ich výoj je neuveriteľne rýchli. V tomto vývojovom štádiu by si ich už nikto nemal pomýliť s kokrom. Sú to krásne, štíhle a milé stvorenia, ktoré sa idú zblázniť keď niekto príde domov akú majú ohromnú radosť. Všetci ich ojkáme a mojkáme a tešíme sa s nimi.(26.1.)

-Aisha si narazila rameno. Našťastie je to len udreté, ale zo začiatku aj poctivo krývala. Veterinár odporučil týždeň v kľude. Už prvý deň som ju neuhliadla. Dnes som však nad ňou vyzrela. Zafixovala som jej ramienko elastickým obväzom a zamedzila som jej aj pohyb vonku, v kolektíve. Sama na chvíľu áno, inak nie. A dnes sa nekonalo žiadne krívanie a žiadne kňučanie od bolesti. Je pravda, že sa pokúšala dostať obväz zo seba dole, dokonca som videla ako jej Aira intenzívne pomáha, ale som im v tom rázne zabránila. Je osem hodín večer a "chlapci" sa veselo naháňajú vonku. Sú ako dvojičky, všetko robia spolu. Akoby rešpektovali, že Aisha  je teraz zranená. Len ju oňuchajú a nechajú tak. Teda väčšinou.(25.1.)

- v kútiku duše mám lepší vzťah k sučkám. Asi preto, lebo doma sme mali vždy len sučky. Musím však povedať, že týto dvaja mojkáčikovia, ktorí nám zostali ma aj dostali. U sučky, ktorú sme si nechali si musím vynucovať pozornosť a týto naši "chlapci" sami prídu a ponúkajú sa na mojkanie. Aj deti ma presviečajú aby sme si jedného nechali a sučku dali preč, ale nemôžem. Mať doma suku a psa by nerobilo dobrotu.Dúfam,že im nájdeme milujúce rodiny. Zatiaľ sa šteniatka dostali ku skvelým majiteľom, kde prišlo k obojstrannej spokojnosti.(17.1.)

- to, že šteniatka majú hygienické návyky som asi už spomínala. Keď sa potrebujú vyšpiniť, pýtajú sa von a ak nie je tá možnosť, majú pripravené dve savé podložky a dole v garáži noviny, na ktoré sa môžu vyšpiniť. Prespia celú noc a ráno ich pustím von, tam sa vybehajú a vyšpinia. Ja im zatiaľ pripravým granulky. Keď sa vrátia do vnútra, nažerú sa, i keď by mali po jedle oddychovať. Oni však chytia druhý dych a pokračujú v šantení, či už vo vnútri alebo vonku.(14.1)

-naši chlapci začali okupovať obývačku. Zistili, že sa tam pred nimi schováva ich mamina a že oddychuje na staršej, ale stále pohodlnej sedačke. Neviem, či ich tam priviedla zvedavosť alebo pachová stopa ich maminy. V každom prípade, ráno sa vygúľali zrovna z tej sedačky, čo znamená, že tam spali celú noc. Tak to bude boj, kto z koho.(13.1.)

-šteniatka sa veľmi radi mojkajú. Jemný kožúštek, splývvé ušká, malé telíčka ponúkajú holé bruško na hladkanie, chrbátik na škrabkanie a ušká na masírovanie. Nevýslovná oddanosť a pokora až do chvíle, pokiaľ nezacítia moju tvár potom ma začnú olizovať a potom kúskať. V tomto veku sú fantastickí. Keď niekto zazvoní pri bráničke, hneď utekajú ku dverám. Keď niekto príde, s radosťou ho vítajú. Vrtia chvostíkom, podskakujú a krútia celým telíčkom, mocú sa pod nohami, že sa nedá ani krok urobiť. Je to nezabudnuteľný pocitšťastia a radosti, na ktorý nikdy nezabudnem.(11.1.)

-jednému šteniatku sa podarilo preliezť cez moje dômyselne vytvorené prekážky a keď ho môj syn našiel pri bráničke, všetci sme boli vyľakaní. Pod bráničkou a medzery v plote sú dosť veľké, aby tade také malé stvorenie tade prešlo. Jediné pozitívum bolo, že ho tam strážila Aira a syn prišiel včas. Bola to naša Aisha. Že si práve my nechávame to najnezbednejšie šteniatko...(9.1.)

-Airinku som dnes ráno zobrala na pole. Krásna, biela, neporušená vrstva snehu a jeden šťastne poskakujúci pes. Taká bola rada, akoby tušila, že len ona má prednostné právo pobehať po poli. Skákala, behala a váľala sa, ako malé decko. Tak som jej hádzala snehové gule a ona ich s radosťou vo výskoku chytala.(7.1)

- dnes prišla na návštevu aj Hviezdička. Je to zaujímavé, ale chovala sa presne tak, ako keď k nám prišiel prvýkrát Arnie. U dopelého psa som také chovanie nespozorovala. Z obavy. že by nemusela byť do svorky prijaté, dáva najavo svoju dominanciu chovaním. Šteká a do každého zapára a snaží sa nad každým vyhrať. Z kľudnej sučky sa stal malý, vytrvalý tajfún.(6.1.)

-pre Elišku si dnes prišli nový majitelia. Veľmi sympatický a príjemný pár až z Nemecka. Dlhú cestu autom vraj zvládla na jednotku. Je to šikulka.(6.1.)

-dnes, na Troch kráľov ,napadol sneh. Celú noc snežilo, tak asi osem centimetrov. Šteniatka sú ako malí snehuliaci, vyváľaní, zasnežení, vyjašení a spokojní. Dúfam, že po hodine temer nepretržitáho pobytu vonku už aj unavení. Behali, skákali, sneh sa im kotúľal pod labkami a to sa im páčilo, chytali padajúce vločky, no veľká zábava. Ja som sa cítila ako vrátnik, lebo keď zistili, že som za dverami, chceli ísť poniektorí dnu a o chvíľu zasa von a tak dokola. Bujará zábava pokračuje aj vo vnútri, ešte nie sú unavení. Také bývajú rána, po noci sú oddýchnutí a ich hry nemajú konca.(6.1.)

-Eliška je strašne zlatá, keď im dovolí maminka piť, Eliška sedí pricucnutá k cecíku a dupká prednými nožičkami, ako keď bola maličká a masírovala cecíky, aby dobre tieklo mliečko. Všetci sedia a ťahajú a ona si ťahá a dupká.

-Varujeme Arnieho. Jeho majitelia išli na dovolenku a najjednoduchšie riešenie bolo, aby sa vrátil do svojej pôvodnej rodiny. Bola som veľmi zvedavá aký je a ako sa zmenil. Veď bol v novom domove len 9 dní. Veľmi si ho chválili, aký je dobručký ako pekne papá, dlho spinká, no samé chválospevy.
Keď vbehol do vnútra, všetci ho očuchávali a to sa mu nepáčilo a začal štekať a štekal dlho a vytrvalo a do každého zapáral a šteniatka zírala a nechápali. Jediný, kto ho vedel dať do laty bola naša Eliška, tá mu ukázala, kto je pánom v dome. O noci sa nebudem zmieňovať. Bolo to veľmi náročné. Na druhý deň zapadol do kolektívu, už sa s ním všetci hrali, spolu spinkali a vonku behali. Na tretí deň vysel aj on pricucnutý ako aj ostaní a Airinka mu venuje rovnakú pozornosť ako ostatným. To že je dobrý papkáč je aj vidno, veď je skoro o kilo ťažší ako ostatní. Samotné šteniatko sa ľahšie vykŕmi ako v kolektíve, lebo papajú všetci naraz a ťažko sa odhadne kto koľko zje.

-Aire sa už nepáči, že šteniatka sa chcú stále kojiť. Vrčí na ne a dáva im na javo, že ju to bolí. Sem tam niekoho aj rafne. Naša Aisha (šteniatko,ktoré si nechávame), na mňa vrčala. Nechcela som tomu veriť, tak som ju troška poťahala a zase. To sa naučila od Airy. Keď sa jej dačo nepáči, dá to najavo.

-Andy je potápač. Do misky s vodou sa dostala granulka, chcel ju vyloviť, papulkou načrel troška hlbšie, noštek sa mu ponoril a vychádzali mu z neho bublinky. Podarený, ale aj úspešný.

-Na Silvestra začali petardy búchať v okolí už okolo obeda. Bola som zvedavá, ako budú na tieto rany reagovať šteniatka. Pretože sa mi podarilo ohradiť záhradu (teda len provizorne), môžu šteniatka byť vonku aj samé. Každých päť minút ich síce kontrolujem, ale nemusím pri nich už stáť. Zabavia sa už aj samé. Večer musím používať baterku, any som na ne videla, ale im tma nevadí. Tak teda keď to začalo búchať otvorila som dvere z kuchyne aby som na ne videla a jeden reagoval útekom smerom ku mne. Vbehol do vnútra, ale keď zistil, že ho nikto nenasleduje, veselo vybehol von a pokračoval v zábave ako predtým.

-Šteniatka sú strašne rady vonku. Jeden večer keď snežilo, šteniatka nadšene vybehli na terasu. Starý scenár, olizovali sneh, poskakovali ako kozliatka, len Andy stál na okraji terasy a snažil sa chytať papulkou snehové vločky. Neviem, či by sa mi také niečo podarilo zachytiť foťákom. Bolo to milené.

-Pretože nám praje počasie, šteniatka trávia väčšinu času vonku, vo vnútri takmer už len papajú a spinkajú. Spinkávajú v rôznych polohách, tie naj zábery nájdete vo fotogalérii.

-Šteniatka sa rady mojkajú, celá mama. Hneď sa preklopia na chrbátik, aby sme im hladkali bruško. Sú zlatučkí, a to nielen preto, že sú naši, ale preto , že sú to setríčatá. Krásne, milé, jemné, ušaté, zubaté, šišaté a nohaté šteniatka. Kto neuvidí neuverí. Môj manžel síce hovorí, že najkrajšie sú keď spia, ale ja mám rada, keď sa na mňa vrhnú a bojujú o moju priazeň. To je taká mela, emocionálny výbuch.