Aishinka

- Našu Aishinku si vybrala rodina z Bratislavy. Majú skúsenosti s Írskym aj Gordon setrom. Tak Aishinka odišla k skúseným majiteľom, do Karlovej Vsi v Bratislave. Pretože Aishinka je moja srdcovka, moje vnútro bojuje s množstvom protichodných pocitov. Verím však, že jej bude dobre a my ju budeme môcť kedykoľvek navštíviť. (22.7. 2011)

- Aishinku mám naspäť...Mrzí ma to, ale Renátkina situácie nie dobrá, prišla o prácu. Po dohode som jej navrhla nájsť Aishinke nový, stabilný domov. Je skvelá, zaslúži si to. U nás má vždy dvere otvorené a nielen ona, ale každý kto si ju vezme. Je nesmierne oddaná, keby tak Aira mala jej povahu...(10.7.)

-14.5. sme boli s Aishou na jej druhej výstave. Prvý šok som zažila, keď som zistila, že írčanom vyčlenili  a od zahraničnej rozhodkyne ju presunuli ku slovenskej. A to sme ju na výstavu prihlásili práve kvôli tej zahraničnej rozhodkyni. Dostala síce výborný posudok, ale vytkla jej chudosť. Dostala VD. Vždy som si myslela, že jedine načom môže pohorieť je jej výška. Aishinka totiž prerástla. Nuž čo, je mladá behavá a chudá, ale to tak u mladých setrov býva. Bola som nespokojná. Načo jej napísala taký skvelý posudok, keď jej dala VD. Koľko ľudí toľko chutí. Aishinka sa krásne predviedla a mali sme smolu, že nás neposudzovala rozhodkyňa z Chorvátska.

- Aishinka má už novú majiteľku, Renátku. Vzťah týchto dvoch bytostí sa nedá ani opísať. Aisha ju nesmierne miluje ( nerada to hovorím, ale mám dojem, že viac ako mňa), jej náklonnosť je opätovaná. Lepšiu majiteľku pre našu Aishinku som si nemohla ani želať. Je z Trnavy, má doma dvoch psov a dve mačky, skúseností na rozdávanie a veľké srdce. Lepšie prostredie som ani nečakala. Tak nech sa dievčatám darí, ja som už teraz veľmi spokojná! (26.3.)

- V sobotu 21.11.2010 sme boli  s Aishinkou na jej prvej výstave. Bola som veľmi nervózna, lebo po skúsenostiach s Airou viem, čo všetko sa môže nepodariť. Aishinka to zvládla lepšie ako ja, bola kľudná a správala sa slušne. V behu sa dá čo-to zlepšiť, ale pekne stála, za čo bola patrične odmenená. Domov sme si priniesli jej prvý pohár a ocenenie CAJC, čo znamená  že je čakateľkou na Slovenského šampióna krásy mladých.

- Aishinka sa začala hárať. Pretože máme väčšinou psích kamarátov, tak je to dosť veľký problém. Pozmenili sme trošku termín našich vychádzok aby sme sa "chlapcom" vyhli a všetko je ok. Ak ich predsa len stretneme, tak majú problém skôr oni, lebo ich poslušnosť je na nulovom bode a páničkovia ich musia držať nakrátko. Aishinka je potvora, lebo ich stále provokuje. Zato mama Aira je voči nej veľmi starostlivá, stále ju umýva. Máme doma veselo.

- Ako sa hovorí "človek mieni a boh mení", tak aj naša snaha vybrať pre naše chovateľské ciele najkrajšiu sučku z vrhu sa síce podarilo, je krásna, milá, učenlivá, kľudná, ale nastali u nej isté zdravotné komplikácie, ktoré jej síce nebránia v jej výstavnom a pracovnom postupe, ale neodporúča sa aby mala vôbec šteniatka. Čo je pre mňa, ako chovateľa slepá ulička. Po dlhom zvažovaní sme sa rozhodli, že Aishinku ponúkneme do milej, aktívnej rodiny, kde svojou kľudnou povahou určite zaplní prázdne miesto v dome a dokonale splní funkciu skvelého spoločníka. Pre toho, kto nemá nemá chovateľské ambície, môže to byť ideálna voľba. Aisha má v súčastnosti 11. mesiacov a má za sebou základný výcvik.  Je to naše zlatíčko a pre prípadného záujemcu je potrebná osobná konzultácia so mnou. Sučka má hygienické návyky, všetky potrebné očkovania a miluje prechádzky. Rada sa čvachtá vo vode a ako všetky šteniatka, má veľmi rada spoločnosť iných psov a ľudí. Je zvyknutá na spoločnosť mačiek a papagája. Je hravá a spoločenská. Kontaktujte nás prosím len v prípade vážneho záujmu. (27.9. 2010)

 

- s Aishinkou sme boli na návšteve u jej sestričky Annie v BA. Trochu som mala obavu, lebo väčšinou chodia šteniatka na návštevu k nám a ona má výhodu domáceho prostredia. Nehovoriac o tom, že sa vždy tvárila skôr zdržanlivo ako nadšene z každej návštevy. Vonku na prechádzke sa teší z každého psíka, i keď je opatrná, čaká na pozitívny signál. Annie (hyperaktívne šteňa) sa návšteve veľmi potešila a od radosti nevedela ku komu skôr. Samozrejme, že keď sa so všetkými privítala, všetku pozornosť obrátila k našej Aishe a patrične ju vyzývala k hre. Pretože naša ešte nemala zmapované nové prostredie a besnenie domácej slečny bolo na ňu moc, tak okamžite veselú sestričku spacifikovala. Sestrička Annie sa síce tvárila, že chápe a dala sa do podriadenej polohy, ale o pár sekúnd ju opäť vyzývala k besneniu, čím naša Aisha opäť a rázne zopakovala svoj dominantný atak. Opakovalo sa to asi päťkrát, kým Annie pochopila, že hrať sa budú až vtedy, keď to Aisha dovolí.
Na jednej strane ma výrazný dominantný postoj Aishy prekvapil, ale aj potešil, pretože doma je dominantná mama Aira (i keď nesmierne trpezlivá). Priamy vplyv mohla využiť práve na tejto návšteve, ale poučné to bude aj pre Annie, ktorá to bude po tejto skúsenosti vedieť aplikovať zase na inom dotieravcovi, ktorý jej nesadne.

- naša Aisha má rada mláky, najprv nevedela, čo to je , tak ich obchádzala. Minule, po výdatnom daždi natrafila na malú mláčku na terase. Najprv jednou labkou a potom druhou a nakoniec oboma ju najprv skúmala a potom tam capotala ako malé decko a stále dokola. Celkom slušne sa tam zabavila. Hrozne sme sa na nej nasmiali. Ako to skúmala, skúšala, pila a čuchala. Bolo to veľmi milé.

- Šteniatka sú od prírody zvedavé. Aj naša Aisha to skúša na každého, koho stretneme na prechádzke. Keď stretneme ľudí, obehuje okolo nich a chce nadviazať kontakt, ale keď si ju nevšímajú, tak odbehne a hľadá si inú zábavu. Keď stretneme neznámeho psa, po zlej skúsenosti, kedy na ňu jedna staršia sučka verbálne zaútočila, dáva si pozor a k psom sa približuje opatrne na pár metrov. Aj zlá skúsenosť je skúsenosť.

- Dnes sme sa boli pozrieť s Annie z Ba a našou Aishou na výstave v Nitre. Bábiky boli skvelé, Annie bola veľmi odvážna snažila sa kontaktovať každého psa bez ohľadu veľkosti, váhy a veku. Naša Aisha bola síce zdržanlivejšia, ale zvládla to skvele, nad moje očakávania.  Prešli sme pavilóny niekoľkokrát, čiže socializácia dopadla super a my sme mali pekný deň. (27.3.)

- Dnes ráno ma malá prekvapila. Na konci poľa našla čerstvo usmrteného škrečka. Stará ho očuchala a nechala tak, ale malá ho zobrala do papuľky a na moje privolanie mi ho priniesla. Na povel pusť ho pustila a  za odmenu dostala šunkovú kocečku. Nosenie sme už trošku trénovali, len Aira nám to kazila, že chcela byť vždy prvá a malá sa pri nej neodvážila to ani zobrať, ale evidetne pochopila, čo od nej chcem. Mám radosť. Vidíte opäť sa potvrdilo, že vedia oveľa viac, ako si myslíme. Len to treba v nich správne podporiť. (25.3.)

- Pri privolávaní si Aisha so mňou riadne zahráva, najmä čo sa týka odmien. Piškóty a rôzne odmeny z obchodu na ňu zaberajú len čiastočne ale šunkové kocky, tie zaberajú 100%. Stále ma pozoruje, či ju nezavolám, reaguje aj na diaľku, no super. Aspoň vidím, že doposiaľ to na mňa len hrala. Tak pozor na ne. Vedia toho viac ako si myslíte.

- pretože Aisha sa mi zdá byť niekedy vystrašená, rozhodla som sa ju v najväčšej prevádzke zobrať na prechádzku do centra mesta. Začali sme parkom, tam bolo fajn zopár ľudí a psov. Ľudí sa nebojí, ale pred psami, ktorých nepozná má rešpekt, ale pri mojom povzbudzovaní, to zvládla super. V centre tých ruchov bolo viacej, ale trošku podpory z mojej stany to rýchlo vrátilo do normálu. Záver našej prechádzky bol opäť cez druhú časť parku, kde ju najviac zaujalo detské ihrisko a pobehujúce deti. Hneď by sa pridala. Bolo vydieť ako ju to nabudilo. To viete "rovesníci". Chôdza pri nohe výborná. Toto bola taká predpríprava na návštevu výstavy psov. (24.3.)

- Aishinka je krehké šteniatko, potvrdilo sa mi to aj na prechádzke na poli, keď za nami dobehla susedovie sučka (váhovo omnoho ťažšia) a vybrala si našu malú na hranie. Naša si hneď ľahla na chrbát do podriadenej polohy, ale tá sučka ju toľko obskakovala až jej skočila na zadnú nožičku. Od vtedy krívala. Museli sme navštíviť veterinára, kde sme dostali lieky od bolesti a proti zápalu. Najhoršie je pri šteniatku dodržať kľudový režim. Od vtedy akonáhle sa k nám hrnie nejaký veľký pes, malú hneď ratujem, uviažem ju na vôdzku, aby sa ten úraz nezopakoval.

- s Aishou sme boli prvýkrát v psom salóne, síce pôvodný účel bolo ostrihať mamine prerastajúce chlpy na labkách a ostrihať pazúre, ale naša dvorná strihačka Zuzka zobrala hneď do parády aj Aishu, že nech si zvyká. Musím povedať, že to zvládala lepšie ako jej mamina. Vrn-vrn, cvak-cvak a išli sme domov. Malá sa nestihla ani báť. Labky im dávam strihať najmä od spodu, aby sa im tam na poli nelepilo blato a pazúriky, pretože viacej behajú po mäkkom podklade ako po cestách a chodníkoch, rastú im dlhšie pazúre,pre lepšíodraz pri behu.

- Aisha výrazne pozoruje vtáčikov na záhrade a nášho kocúra. Mierne sa prikrčí a pomalým krokom sa približuje ku koristi. V poľovníckom žargóne sa tomu hovorí postupovanie, ale ja viem, že je to u nej predzvesť vystavovania.