História

História setrov ako i iných plemien, je úzko spätá s históriou poľovníctva. Setre patria medzi poľovné plemená,sú zaradené do skupiny stavačov.

Predkovia anglických stavačov (írskych červených setrov, írskych červeno-bielych setrov, anglických setrov, gordon setrov a pointrov), boli sliediče privezené do Írska zo severného Francúzska spolu s ich predkami, Keltmi. Setre sú potomkami červeno a oranžovo sfarbených španielov z Bretónska, červeno-bielych írskych španielov a tiež červeno-bielych waleských špringeršpanielov. Tieto poľovné sliediče slúžili na prácu s jastrabmi. Ich úlohou bolo vyplašiť zver, ktorú potom dravce ulovili. Ďalšia efektívnejšia poľovačka bola so sieťami. Pri nej psy nesmeli pernatú zver vyplašiť, museli ju vystaviť, čiže priblížiť sa a zotrvať vo vzdialenosti niekoľko metrov v pokoji. Potom sa poľovníci priblížili zo sieťami a korisť pochytali. Táto nová metóda lovu si vyžadovala aj zmenu správania poľovníckych psov. Po zavedení strelných zbraní sa od psov začal vyžadovať kľud po výstrele. Úlohou psov bolo, zastať pred zverou, zaujať polohu s prednou zdvihnutou nohou a smerom naznačujúcou polohu zveri, na povel si sadnúť alebo ľahnúť. Kedy prišlo k odčleneniu setrov od sliedičov je nejasné, tak isto ako došlo k vzniku štyroch samostatných plemien setrov. V každom prípade to bol dlhodobý proces ako i schopnosť psa vystavovať.

Sfarbenie psa bolo spočiatku dosť bezvýznamné. Väčšina psov bola bielo-červená, červeno-čierna, škvrnitá alebo bodkovaná. V priebehu 18.storočia celý rad významných írskych chovateľov šlachtili vlastnú líniu setrov s jednotným sfarbením, typom a výzorom. Setre z Anglicka a Škótska boli dosť nejednotné v zafarbení. Spájal ich však rovnaké využitie a dlhosrstý výzor. Čisto červené psy sa spočiatku vyskytovali ojedinele vo vrhoch červeno-bielych psov. Cieleným párením v rodine Lorda Freyena (asi od roku 1793) viedli plemennú knihu svojich psov. Jednofarebné červené psy sa začali uprednostňovať koncom 19.storočia a to najmä po úspechoch na výstavách. V roku 1882 bol založený prvý Irish Red Setter Club. V ďalšom období sa írsky seter svojou hodvábnou, sýto gaštanovou až mahagónovou farbou , stal obľúbeným domácim psom, nielen vo svojej írskej vlasti a na britských ostrovoch, ale aj na európskom kontinente a tiež v Severnej Amerike.

Anglické stavače prešli dlhým vývojom, ktorého výsledkom je pes atletického typu, harmonickej stavby tela, vytrvalostného charakteru a elegantného výrazu. Dejiny dokázali, že setre sú nielen náruživé poľovné psy, ale vďaka svojej oddanosti a priateľskej povahe, verné rodinné psy.